Mám 29 rokov, žijem v Bratislave. Som gay, viem to ja, moja šéfka (4 žena v mojom živote, ktorú si vážim) a zopár priateľov. Je mi jedno, kto si čo o tom myslí. Je to fakt s , ktorým som sa musel naučiť žiť a nezmením to ani ja ani vy. Pijem kávu, milujem sex, koláče kupujem a mám rád veci na baterky.
Mal som vzťahy, boli krásne, ale na to aby som naozaj pochopil čo je to Láska boli dosť zvláštne. A práve v v tomto období som prišiel na to, že je jedno či ste heterosexuál, gay alebo BI všetci máme rovnaký problém a to je LÁSKA.
Skúste mi odpovedať na toto:
...Keď veríš na lásku si dopredu odsúdený na to, že sa sklameš? Nikomu sa už nedá veriť? V dnešnej dobe sú všetci veľmi sklamaný. Presne ako ja. Naozaj je to so mnou tak, že keď neverím na lásku som dopredu odsúdený na to, že sa sklamem? Sú v dnešnej dobe všetci sklamaný tak ako ja?, alebo je to len môj momentálny pocit? LÁSKA je NEBEZPEČNÁ.
Je toto moje zistenie správne alebo si len ospravedlňujem moju neschopnosť milovať?
"Som realista, pochopil som, že kondómy zničili romantiku a uľahčili sex. Používaním kondómov sa stalo, že sex sa aspoň z hľadiska žien a mužov nepočíta. Zrušil sa kontakt pokožka na pokožku, a tak s tebov žena alebo muž vlezie do postele rýchlo a bezprostredne".